Čítal som si o propagande, konkrétne o niekdajšom Inštitúte pre analýzu propagandy, a hľadal si slovenské príklady, na ktorých by som si zistenia tohto Inštitútu zapamätal. 

Ospravedlňujem sa Julovi Bosákovi a jeho článku Kapitalizmus je fašizmus, že mi poslúži ako mnemotechnická pomôcka, nie je za tým nič osobné a nechcem s textom polemizovať. Len aktuálnejší prípad využitia propagandy som nenašiel.

Takže poporiadku – americký inštitút, ktorý spomínam, fungoval len 5 rokov (37 – 42) a zameriaval sa na domáce príklady propagandy a ako ich rozoznať.

Inštitút prišiel so zoznamom 7 techník, ktoré propaganda používa.

Techniky

1.

(citát z Bosákovho textu) …zatiaľ čo zemepáni parcelujú národné parky a stavajú čierne stavby posvätené zákonom zisku…

Technika menom „Name calling” má za cieľ vytvoriť strach a rozvíriť predsudky. Spája kritizovanú osobu (alebo ideu) s negatívnym symbolom. Keď Kotleba na bilboarde sľubuje, že sa zbaví parazitov, robí to isté ako keď autor textu napíše o idei, že je fašistická. Cez logickú chybu prichádza k propagandistickej skratke.

  • A: Bosák využíva propagandistické techniky (pravda)
  • B: Kotleba využíva propagandistické techniky a je fašista (pravda)
  • C: Teda Bosák je fašista (logická chyba a name calling)

(btw, name calling je napríklad aj nazývanie Fica komunistom)

2.

… ľudí z nás robí práve spolupatričnosť a nezmieriteľnosť s utláčaním iných ľudí.

Opak predchádzajúcej techniky sa volá Glittering generalities – teda využívanie všeobecných, dobre znejúcich fráz, ku ktorým nie je možné priradiť pravdivostnú hodnotu, keďže pre každého znamenajú niečo iné a zvyčajne nehovoria vôbec nič. Technika ráta so zásahom na základné spoločenské hodnoty ako česť, rodinné hodnoty, mier a pod.

(btw, glittering generalities je aj neustále volanie Fica po istotách)

3.

Vo filme Children of men, ktorý uvádza slovinský filozof Slavoj Žižek ako predobraz spoločnosti, ku ktorej smerujeme, svet plíživo upadá.

Technika Transfer je práca s rešpektom a autoritou. Ak sa politik pomodlí na konci svojej reči, prenáša rešpekt veriacich voči cirkvi na svoju vlastnú reč. Bosák autoritu nemá, čerpá ju tak odkazom na širšiu filozofiu a sebanaplňujúce sa proroctvo z fiktívneho príbehu.

(s toutu technikou pracujú aj náckovia – a Alojz Hlina - keď sa nechávajú neustále fotiť s vlajkou)

4.

Vo filme La Haine (Nenávisť) z roku 1995 vidíme obraz parížskeho predmestia a napätie… Výjav rámcuje celý tragický príbeh filmu s tým, že rabína nahrádza slovíčko spoločnosť.

Technika Testimonial nie je nič iné ako citovanie iných. To by bolo v poriadku, propagandu ale z toho robí nezmyselný zdroj citátu. Ak sa celebrita vyjadruje ku finančnej kríze, má to rovnakú výpovednú hodnotu o kapitalizme ako citát z filmu.

5.

Kapitalizmu na človeku nezáleží… Zajtra to môžeme byť my.

Kapitalizmu na človeku nezáleží, ale autorovi áno. Je totiž muž z davu. Ktokoľvek sa snaží presvedčiť, že je jeden z nás, aby jeho snaha vyznela úprimnejšie, používa techniku Plain Folks.

(a Matovičovci majú Plain Folks priamo v mene – Obyčajní ľudia)

6.

Nemal by nás motivovať strach o seba, ale oprávnený hnev voči akejkoľvek nespravodlivosti a vôľa pomôcť tým, ktorí nemali to šťastie ako my.

Technika Bandwagon nemusí znamenať len pouličné protesty alebo volebné mítingy. Bandwagon pracuje so sociálnym tlakom. Základné heslo „Robia to všetci, mal by si aj ty“ je v tomto prípade posunuté do roviny morálnosti – mali by to robiť všetci, teda aj ty.

7.

Príkladom Card Stackingu, poslednej z techník, je vlastne celý Bosákov článok. Táto technika pracuje s kontrastom – o protistrane vyťahuje najnegatívnejšie fakty (vízie z filmov, opismi mučenia s tým, že to sa môže stať aj nám, prirovnaním k fašizmu), kým svoju pravdu vykresľuje výlučne cez pozitívne obrazy (apelmi na morálku). Táto technika sa najzložitejšie odhaľuje, keďže jej základom je vynechávanie informácii.

Intuícia propagandy

Nemyslím si, že Bosák čokoľvek z toho využíva vedome – len jednoducho naštylizoval vety, ktoré mu v ušiach pekne znejú. Ak sa však natoľko trafil do techník, ktoré boli pomenované pred 70 rokmi, skôr ako o jeho propagandistickej duši to hovorí o intuitívnosti propagandy. Netreba sa jej priučiť, je v nás. Propagandistické techniky používame už ako deti pri hádkach s rodičmi a oni naopak to používajú na nás.

Čo robí propagandu skutočne účinnou, je vyvolanie strachu a z toho plynúcej akcie. V tomto Bosák zlyháva a tak mám pre neho radu – úspešný apel na strach pozostáva zo 4 krokov:

  1. hrozba (Bosák spĺňa)

  2. špecifická rada ako sa má publikum k hrozbe zachovať (Bosák je príliš nekonkrétny)

  3. pochopenie publika, že tieto špecifické kroky pomôžu proti hrozbe (Bosákovi nefunguje)

  4. pochopenie publika, že sú schopní týchto špecifických krokov (tiež nefunguje)

Hlavné zdroje: toto a toto

Myslím, že to sú už skoro dva roky, čo prvýkrát vznikla táto prednáška. Pôvodny zámer nevyšiel a ona ostala smutná v mojom foldri. 

Prezentoval som ju len raz, aj to skrátenú a na uzavretej prednáške, ktorú organizovali Hospodárske noviny. Časť z nej už bola publikovaná ako článok na tomto blogu. 

Škoda ju neukázať v celej kráse. 

Asi nie je úplne zrozumiteľná bez toho, aby som k nej nič nepovedal.

Navrhujem teda takúto vec: do komentárov napíšte, kde nerozumiete a ja to prepíšem do jedného, dvoch textov. Teda, ak bude záujem.

Len nepíšte, že nechápete slidy 1 až 60, to sa nikam nedopracujeme :)

Politika by mala byť (vraj) o rozume, ale rozum vám toho mnoho nepredá. Voľby sú rovnako emocionálne rozhodovanie ako kupovanie jogurtov. 

Nemal by som sa písať o všetkom, ale toto je dobrá príležitosť. Pád vlády a reakcie naň sú totiž galériou emocionálnych výstupov a dá sa cez ne ukazovať aj to, ako asi fungujú príbehy. A to sa už tohto blogu trocha týka. 

Ako rámec si vezmime knihu Daily News, Eternal Stories od Jacka Luleho. Lule tvrdí, že v žurnalistike existuje len 7 základných príbehov a stavia ich na klasických archetypoch od Junga. Dôvody, prečo tieto príbehy ľudia čítajú, sa spájajú s výraznou emóciou, a tá sa stáročia nemení.  

Našli by sme týchto 7 príbehov v súčasnej slovenskej politickej debate? Pri čítaní si prosím predstavte, že máte 40 rokov, pochádzate z malej dediny a v posledných voľbách ste nevolili pravicu. Alebo že máte 20, ste na vysokej a väčšinu správ o svete máte zo svojho Facebooku.   

1. Príbeh o hrdinovi 

Čítame o osobe, ktorá je schopná zahodiť všetko, aby dosiahla cieľ.  Najsilnejší príbeh o pozitívnom vzore. Nič vám v propagácii nepomôže viac, ako keď sa o vás začne šíriť tento príbeh.  

Ak sa začne takýto príbeh šíriť, druhá strana má problém. To, že euroval musíme schváliť, je racionálne a pragmatické, ale zároveň neuveriteľne nudné a nie je v tom ani štipka emócii ani príbehu. Potom jediná šanca je defenzívna: zhodiť to a ukázať, že hrdina je vlastne nezodpovedný idiot. 

2. Príbeh o dobrej matke

Ľuď číta správu, lebo potrebuje mať pocit, že niekto nad nimi drží ochrannú ruku. 

Oproti metafore o deťoch je euroval neskutočne komplikovaný. Skúste si sami v jednej vete vysvetliť, ako nás ochráni – nedá sa. Jediná emócia na ktorú môžete hrať, je ochrana príslušnosti k Európe (ale tá funguje len u časti voličov).

3. Príbeh o potope

Čítame, lebo katastrofy priťahujú a máme strach z nezvrátiteľného. Obe strany cez tento príbeh hrajú na strach z dôsledkov – návrat Fica a na hypotetickú situáciu, keby euroval prešiel/neprešiel. 

Sulík je v lepšej pozícii – jeho potopa je personalizovaná a konkrétna. Potopa: schváli sa to, ty to budeš musieť odpracovať. 

4. Príbeh o obeti 

Čítame, lebo dúfame, že aj keď nás ublížia, naše (morálne) víťaztvo si niekto zapamätá.  

Obeťou ste vy - občania - a Sulík je ukážkový príklad, hovorí jedna strana. 

Obeťou je štát a cez neho vy - občania, hovorí druhá strana. Znova: o jeden krok na vysvetľovanie naviac a či to na vás bude fungovať, záleží na vašom stotožnení s masou – štátom, národom, Európou.

5. Príbeh o podvodníkovi

Opak príbehu o hrdinovi. Čítame, lebo chceme trest.  

Tu má naopak SDKÚ jednoduchšiu situáciu – vie aj reálne potrestať, alebo aspoň mať k tomu peknú metaforu.  

Aj keď ukazovať na podvodníka je v jednom problematické: treba dávať pozor na backfire effect. Tí, čo majú podvodníka za hrdinu, tak tieto obvinenia z neho spravia obeť. A čím viac kritiky, tým viac sa voči (aj racionálnym argumentom) vzoprú.  

6. Príbeh o vzdialenom svete 

Čítame, aby sme navštívili svet, do ktorého nemôžeme inak ísť. Príbehy o budúcnosti a pozitívnych víziách – ako sú napríklad nové technológie alebo reportáž z exotickej krajiny. 

V súčasnej debate ale pozitívne vízie prakticky nie sú. Len spochybňovanie rozprávačov vízii - na jednej aj druhej strane.  

7. Príbeh o obetnom baránku 

Čítame, aby sme si ventilovali frustráciu a projektovali svoje predsudky. Správa o krádeži Rómov bude čítaná, aj keď pôjde len o pár zemiakov, ale keď niekto z majority spraví krádež rovnakého rozsahu, je to nuda. Príbeh ako emocionálna zbraň najťažšieho kalibru a má ju v rukách len jedna strana.

Aby som bol presný: nevolil som SaS a pravdepodobne ani nebudem. Ale čo sa týka príbehov, ktoré sa o nich šíria, tak to majú rozohraté krajšie ako druhá strana, všetká česť.

Nemá to síce nič spoločné s ráciom, nič s pravdou, ale veď len kupujeme jogurty, nič viac. 

2
O výstave Talk to me v MoMA som už napísal dva texty
o komunikačných gadgetoch pre SME.sk 
o veciach, ktoré sa oplatí ukradnúť na marketing
Toto je tretí - a sľubujem že už posledný - článok do série. Na výstave sa totiž ukázalo veľa vizualizácii, ktoré sa oplatí vidieť.
Vizualizácie mám vo zvláštnej obľube. Zatiaľ v plnej sile prenikli do žurnalistiky - a najlepšie to robí NY Times. A dúfam, že sa to bude rozširovať a dátová analýza zmení toho toľko, ako röntgen a mikroskop na počiatku 20. storočia.
Keby to niekoho viac chytilo za srdce… O výstave Talk to me v MoMA som už napísal dva texty
o komunikačných gadgetoch pre SME.sk 
o veciach, ktoré sa oplatí ukradnúť na marketing
Toto je tretí - a sľubujem že už posledný - článok do série. Na výstave sa totiž ukázalo veľa vizualizácii, ktoré sa oplatí vidieť.
Vizualizácie mám vo zvláštnej obľube. Zatiaľ v plnej sile prenikli do žurnalistiky - a najlepšie to robí NY Times. A dúfam, že sa to bude rozširovať a dátová analýza zmení toho toľko, ako röntgen a mikroskop na počiatku 20. storočia.
Keby to niekoho viac chytilo za srdce… O výstave Talk to me v MoMA som už napísal dva texty
o komunikačných gadgetoch pre SME.sk 
o veciach, ktoré sa oplatí ukradnúť na marketing
Toto je tretí - a sľubujem že už posledný - článok do série. Na výstave sa totiž ukázalo veľa vizualizácii, ktoré sa oplatí vidieť.
Vizualizácie mám vo zvláštnej obľube. Zatiaľ v plnej sile prenikli do žurnalistiky - a najlepšie to robí NY Times. A dúfam, že sa to bude rozširovať a dátová analýza zmení toho toľko, ako röntgen a mikroskop na počiatku 20. storočia.
Keby to niekoho viac chytilo za srdce… O výstave Talk to me v MoMA som už napísal dva texty
o komunikačných gadgetoch pre SME.sk 
o veciach, ktoré sa oplatí ukradnúť na marketing
Toto je tretí - a sľubujem že už posledný - článok do série. Na výstave sa totiž ukázalo veľa vizualizácii, ktoré sa oplatí vidieť.
Vizualizácie mám vo zvláštnej obľube. Zatiaľ v plnej sile prenikli do žurnalistiky - a najlepšie to robí NY Times. A dúfam, že sa to bude rozširovať a dátová analýza zmení toho toľko, ako röntgen a mikroskop na počiatku 20. storočia.
Keby to niekoho viac chytilo za srdce… O výstave Talk to me v MoMA som už napísal dva texty
o komunikačných gadgetoch pre SME.sk 
o veciach, ktoré sa oplatí ukradnúť na marketing
Toto je tretí - a sľubujem že už posledný - článok do série. Na výstave sa totiž ukázalo veľa vizualizácii, ktoré sa oplatí vidieť.
Vizualizácie mám vo zvláštnej obľube. Zatiaľ v plnej sile prenikli do žurnalistiky - a najlepšie to robí NY Times. A dúfam, že sa to bude rozširovať a dátová analýza zmení toho toľko, ako röntgen a mikroskop na počiatku 20. storočia.
Keby to niekoho viac chytilo za srdce… O výstave Talk to me v MoMA som už napísal dva texty
o komunikačných gadgetoch pre SME.sk 
o veciach, ktoré sa oplatí ukradnúť na marketing
Toto je tretí - a sľubujem že už posledný - článok do série. Na výstave sa totiž ukázalo veľa vizualizácii, ktoré sa oplatí vidieť.
Vizualizácie mám vo zvláštnej obľube. Zatiaľ v plnej sile prenikli do žurnalistiky - a najlepšie to robí NY Times. A dúfam, že sa to bude rozširovať a dátová analýza zmení toho toľko, ako röntgen a mikroskop na počiatku 20. storočia.
Keby to niekoho viac chytilo za srdce… O výstave Talk to me v MoMA som už napísal dva texty
o komunikačných gadgetoch pre SME.sk 
o veciach, ktoré sa oplatí ukradnúť na marketing
Toto je tretí - a sľubujem že už posledný - článok do série. Na výstave sa totiž ukázalo veľa vizualizácii, ktoré sa oplatí vidieť.
Vizualizácie mám vo zvláštnej obľube. Zatiaľ v plnej sile prenikli do žurnalistiky - a najlepšie to robí NY Times. A dúfam, že sa to bude rozširovať a dátová analýza zmení toho toľko, ako röntgen a mikroskop na počiatku 20. storočia.
Keby to niekoho viac chytilo za srdce… O výstave Talk to me v MoMA som už napísal dva texty
o komunikačných gadgetoch pre SME.sk 
o veciach, ktoré sa oplatí ukradnúť na marketing
Toto je tretí - a sľubujem že už posledný - článok do série. Na výstave sa totiž ukázalo veľa vizualizácii, ktoré sa oplatí vidieť.
Vizualizácie mám vo zvláštnej obľube. Zatiaľ v plnej sile prenikli do žurnalistiky - a najlepšie to robí NY Times. A dúfam, že sa to bude rozširovať a dátová analýza zmení toho toľko, ako röntgen a mikroskop na počiatku 20. storočia.
Keby to niekoho viac chytilo za srdce… O výstave Talk to me v MoMA som už napísal dva texty
o komunikačných gadgetoch pre SME.sk 
o veciach, ktoré sa oplatí ukradnúť na marketing
Toto je tretí - a sľubujem že už posledný - článok do série. Na výstave sa totiž ukázalo veľa vizualizácii, ktoré sa oplatí vidieť.
Vizualizácie mám vo zvláštnej obľube. Zatiaľ v plnej sile prenikli do žurnalistiky - a najlepšie to robí NY Times. A dúfam, že sa to bude rozširovať a dátová analýza zmení toho toľko, ako röntgen a mikroskop na počiatku 20. storočia.
Keby to niekoho viac chytilo za srdce… O výstave Talk to me v MoMA som už napísal dva texty
o komunikačných gadgetoch pre SME.sk 
o veciach, ktoré sa oplatí ukradnúť na marketing
Toto je tretí - a sľubujem že už posledný - článok do série. Na výstave sa totiž ukázalo veľa vizualizácii, ktoré sa oplatí vidieť.
Vizualizácie mám vo zvláštnej obľube. Zatiaľ v plnej sile prenikli do žurnalistiky - a najlepšie to robí NY Times. A dúfam, že sa to bude rozširovať a dátová analýza zmení toho toľko, ako röntgen a mikroskop na počiatku 20. storočia.
Keby to niekoho viac chytilo za srdce…

O výstave Talk to me v MoMA som už napísal dva texty

Toto je tretí - a sľubujem že už posledný - článok do série. Na výstave sa totiž ukázalo veľa vizualizácii, ktoré sa oplatí vidieť.

Vizualizácie mám vo zvláštnej obľube. Zatiaľ v plnej sile prenikli do žurnalistiky - a najlepšie to robí NY Times. A dúfam, že sa to bude rozširovať a dátová analýza zmení toho toľko, ako röntgen a mikroskop na počiatku 20. storočia.

Keby to niekoho viac chytilo za srdce…

1

Mozog je šedá špongia, ktorá má veľa konštrukčných problémov. Tým najvtipnejším je spôsob, akým mozog (ne)pracuje s pamäťou.

Žijeme v ilúzii, že jediné, čo sa s našimi spomienkami môže stať, je to, že sa stratia. Omnoho zaujímavejšie sú však prípady, keď náš mozog sám vyprodukuje spomienky na udalosti, ktoré sa nikdy nestali.

Fake stories

Beth Rutherford z Minnesoty mala otrasné detstvo. Jej otec – kňaz – ju vo veku od 7 do 14 rokov znásilňoval. Niekedy mu pritom pomáhala aj matka, ktorá jej držala ruky. Dvakrát otehotnela a otec ju donútil ísť na potrat.

Ešte horšie detstvo mala Nadaen Cool, sestrička z Wisconsinu. Bola na nej páchané fyzické aj sexuálne násilie, ocitla sa v satanskom kulte, pred očami zabili jej osemročnú kamarátku. A ako bonus k tomu si pamätala, že pojedala deti a mala sex so zvieratami.

Beth aj Nadaen by odprisahali, že všetko vyššie uvedené je pravda. Prešli by aj detektormi lži. Prešli by aj psychologickými posudkami - neboli vôbec bláznivé a ani sa nikomu nechceli pomstiť.

Napriek tomu sa nič z toho nestalo.

V hlave mali vykonštruovanú spomienku, ktorá bola na nerozoznanie od skutočných. Mali v hlave tie isté detaily ako keď si vy spomínate na poslednú dovolenku v Chorvátsku. A spomienky ich traumatizovali rovnako, ako keby to bola realita.

Inception spomienok

Ako sa vytvorili tieto falošné spomienky? V oboch prípadoch vďaka terapeutom, ktorí ich zhypnotizovali a sugestívnymi otázkami naviedli na takéto „rozpomínanie“.

Terapeuti im chceli pomôcť a vyriešiť potlačované problémy z detstva, namiesto toho nevedomky implantovali históriu, ktorá nikdy nebola.

Nadaen vyhrala v súdnom procese so svojim tereapeutom odškodné 2,4 milióna dolárov. Beth, ktorej otec kvôli podozreniam musel odstúpiť zo svojej kňažskej funkcie, dostala 1 milión.

Marketing pre diablov

Dajme si ešte jeden bežnejší príklad falošných spomienok.

V novej štúdii vystavili dobrovoľníkov reklame na falošnú značku popcornu. Jednej skupine predstavovali popcorn veľmi sugestívne obrázky, druhej nie.Tretia skupina bola kontrolná – reálne im dali ochutnať tento falošný popcorn.

O týždeň neskôr dali dobrovoľníkom vyplniť dotazník – pýtali sa, ktoré značky popcornu v živote ochutnali (v zozname bol aj tento falošný popcorn), ako sú si istí svojou spomienkou a ako im ktorý produkt chutil.

Mnoho ľudí z prvej skupiny, ktorá bola vystavená sugestívnej reklame, si rozpamätalo, že neexistujúci popcorn ochutnali. Takúto spomienku malo v prvej skupine dokonca rovnako veľa ľudí ako v tretej – to sú tí, čo tento fiktívny produkt reálne ochutnali.

A obe skupiny si boli rovnako isté, že ich spomienky sú pravdivé.

Mašina na klamstvo

Mozog je tvrdohlavá mašina, ktorá keď nepozná odpoveď na otázku, namiesto skromnej odpovede „neviem“ si jednoducho chýbajúce veci vykonštruuje. Hlavne keď ho k tomu ktosi alebo čosi nebadane postrčí.

Často je toto konštruovanie fajn funkcia – napríklad keď mozog spracováva signál z očí, tak týmto spôsobom dopĺňa slepé body, aby sme mali pohľad bez čiernych škvŕn.

Problém je skôr v tom, že tieto výmysly pôsobia ako pravda. A ľudia sú si tým úplne istí.

Ak vám ľudia klamú, nemusí to byť teda vedomá aktivita, ale môžu tomu úprimne veriť. Všetky tvrdenia je preto – pre dobro všetkých – lepšie skontrolovať ďalším zdrojom, alebo porovnaním s overiteľnými faktami.

A všetko vyššie uvedené platí aj pre váš mozog, nie len tých ostatných debilov okolo vás. To je len taká poznámka, keby vás ten váš mozog v tomto okamihu presviedčal, že je výnimka a jeho sa to netýka, lebo on je dokonalý nástroj na spoznávanie reality.

Dajte mu prečítať toto: nie si, ty blbá arogantná šedá špongia.

(a dajte mu prečítať aj ostatné texty zo série pre diabolských géniov)