Politika by mala byť (vraj) o rozume, ale rozum vám toho mnoho nepredá. Voľby sú rovnako emocionálne rozhodovanie ako kupovanie jogurtov. 

Nemal by som sa písať o všetkom, ale toto je dobrá príležitosť. Pád vlády a reakcie naň sú totiž galériou emocionálnych výstupov a dá sa cez ne ukazovať aj to, ako asi fungujú príbehy. A to sa už tohto blogu trocha týka. 

Ako rámec si vezmime knihu Daily News, Eternal Stories od Jacka Luleho. Lule tvrdí, že v žurnalistike existuje len 7 základných príbehov a stavia ich na klasických archetypoch od Junga. Dôvody, prečo tieto príbehy ľudia čítajú, sa spájajú s výraznou emóciou, a tá sa stáročia nemení.  

Našli by sme týchto 7 príbehov v súčasnej slovenskej politickej debate? Pri čítaní si prosím predstavte, že máte 40 rokov, pochádzate z malej dediny a v posledných voľbách ste nevolili pravicu. Alebo že máte 20, ste na vysokej a väčšinu správ o svete máte zo svojho Facebooku.   

1. Príbeh o hrdinovi 

Čítame o osobe, ktorá je schopná zahodiť všetko, aby dosiahla cieľ.  Najsilnejší príbeh o pozitívnom vzore. Nič vám v propagácii nepomôže viac, ako keď sa o vás začne šíriť tento príbeh.  

Ak sa začne takýto príbeh šíriť, druhá strana má problém. To, že euroval musíme schváliť, je racionálne a pragmatické, ale zároveň neuveriteľne nudné a nie je v tom ani štipka emócii ani príbehu. Potom jediná šanca je defenzívna: zhodiť to a ukázať, že hrdina je vlastne nezodpovedný idiot. 

2. Príbeh o dobrej matke

Ľuď číta správu, lebo potrebuje mať pocit, že niekto nad nimi drží ochrannú ruku. 

Oproti metafore o deťoch je euroval neskutočne komplikovaný. Skúste si sami v jednej vete vysvetliť, ako nás ochráni – nedá sa. Jediná emócia na ktorú môžete hrať, je ochrana príslušnosti k Európe (ale tá funguje len u časti voličov).

3. Príbeh o potope

Čítame, lebo katastrofy priťahujú a máme strach z nezvrátiteľného. Obe strany cez tento príbeh hrajú na strach z dôsledkov – návrat Fica a na hypotetickú situáciu, keby euroval prešiel/neprešiel. 

Sulík je v lepšej pozícii – jeho potopa je personalizovaná a konkrétna. Potopa: schváli sa to, ty to budeš musieť odpracovať. 

4. Príbeh o obeti 

Čítame, lebo dúfame, že aj keď nás ublížia, naše (morálne) víťaztvo si niekto zapamätá.  

Obeťou ste vy - občania - a Sulík je ukážkový príklad, hovorí jedna strana. 

Obeťou je štát a cez neho vy - občania, hovorí druhá strana. Znova: o jeden krok na vysvetľovanie naviac a či to na vás bude fungovať, záleží na vašom stotožnení s masou – štátom, národom, Európou.

5. Príbeh o podvodníkovi

Opak príbehu o hrdinovi. Čítame, lebo chceme trest.  

Tu má naopak SDKÚ jednoduchšiu situáciu – vie aj reálne potrestať, alebo aspoň mať k tomu peknú metaforu.  

Aj keď ukazovať na podvodníka je v jednom problematické: treba dávať pozor na backfire effect. Tí, čo majú podvodníka za hrdinu, tak tieto obvinenia z neho spravia obeť. A čím viac kritiky, tým viac sa voči (aj racionálnym argumentom) vzoprú.  

6. Príbeh o vzdialenom svete 

Čítame, aby sme navštívili svet, do ktorého nemôžeme inak ísť. Príbehy o budúcnosti a pozitívnych víziách – ako sú napríklad nové technológie alebo reportáž z exotickej krajiny. 

V súčasnej debate ale pozitívne vízie prakticky nie sú. Len spochybňovanie rozprávačov vízii - na jednej aj druhej strane.  

7. Príbeh o obetnom baránku 

Čítame, aby sme si ventilovali frustráciu a projektovali svoje predsudky. Správa o krádeži Rómov bude čítaná, aj keď pôjde len o pár zemiakov, ale keď niekto z majority spraví krádež rovnakého rozsahu, je to nuda. Príbeh ako emocionálna zbraň najťažšieho kalibru a má ju v rukách len jedna strana.

Aby som bol presný: nevolil som SaS a pravdepodobne ani nebudem. Ale čo sa týka príbehov, ktoré sa o nich šíria, tak to majú rozohraté krajšie ako druhá strana, všetká česť.

Nemá to síce nič spoločné s ráciom, nič s pravdou, ale veď len kupujeme jogurty, nič viac. 

Psychológ Carl Hovland s kolegami počas 2. svetovej vojny meral, aké účinky má vojenská propaganda. V množstve experimentov, ktoré platilo ministerstvo obrany, pustili vojakom napríklad film Bitka o Britániu, a po premietaní ich podrobili testom.

Zmenila propaganda ich postoje? Vidia vojnu viac optimisticky? Výsledky boli ale pre propagandu znechucujúce: nemenia. 

O 9 týždňov neskôr Hovland testoval tých istých vojakov znova. A zrazu mali vojaci výraznejšie sympatie k Británii ako pred premietaním filmu.  

A vysvetlenie Hovlanda? Vojaci posolstvo najskôr odmietli, pretože považovali zdroj informácii za nedôveryhodný. A po čase zabudli na zdroj, ale nie na posolstvo.

Tak, moji diabolskí géniovia, vznikol v psychológii termín „sleeper efekt“. 

Trocha detailov 

Sleeper efekt mal nasledujúce desaťročia búrlivé obdobie, počas ktorého sa ho mnoho štúdii snažilo vyvrátiť, mnohé ďalšie potvrdiť. 

Teraz sa zdá, že sleeper efekt skutočne existuje, ale aby fungoval, potrebujeme splniť 2 podmienky: 

  1. Naše posolstvo je dostatočne silné, aby menilo postoj ľudí ihneď, napríklad ako obrázky na zbombardovaný Londýn alebo fotky muža, ktorý za 4 týždne schudol vďaka našim tabletkám 50 kíl 
  2. Akurát jeho zdroj je na prvý pohľad nedôveryhodný, napríklad ako propaganda a teleshoping

Ak splníme tieto podmienky, Hovland tvrdil, že sa v hlavách prijímateľov stane nasledujúce: 

O pár rokov sa poopravil a tvrdil už toto: 

Podľa psychológia Pratkanisa a kolektívu ale skôr platí táto rovnica:

Ako ho použiť

Ak sa neostýchate na neotrelé diabolské techniky, potom sleeper efekt je riešením pre vás. 

Najlepšie funguje, keď najskôr dáte svoje posolstvo a až potom priznáte nedôveryhodný zdroj. 

Preto: 

  • Ak píšete PR text,  snažte sa čo najviac napodobniť štýl média, kde to bude uverejnené, a to, že je to PR správa, uveďte až na konci. Nik vás nebude môcť obviniť zo skrytej reklamy – veď ste uviedli, že to je PR text - a pritom to bude mať v dlhodobom meradle rovnaký účinok ako skrytá reklama
  • Pri negatívnej politickej reklame rátajte s časom, ktorý je treba na to, aby ľudia zabudli, že ste ju vytvorili vy. Možno je fajn ňou začať svoju kampaň. 
  • Používajte ho len v oblastiach, kde nepotrebujete komunikovať značku (teda zdroj), ale len tému. 

.

No a ak ste moralista, novinár, majiteľ média, alebo proti vám sleeper efekt bol použitý, tak sa uistite, že zdroj reklamnej správy zaznie skôr ako  samostná správa. A pripomínajte zdroj vždy, keď z neho zaznie informácia, nech ľuďom nevyfučí z hlavy. 

Predchádzajúce články pre diabolských géniov nájdete tu.

TIP: Psyblog má sériu článkov o ovplyvňovaní. Dobre sa to číta. Kliknite