Virálny hit z posledného obdobia: opica s AK-47. Doteraz cez 9 miliónov videní. Tí, čo ste to ešte nevideli, tak to vyzeralo takto: 

Písal o tom Mišo Pastier na svojom blogu. A dôvod, prečo to dávam na blog aj ja, sú tieto jeho vety: „Zbytočne skryté. Keď je niečo dobré, šíri sa to aj so značkou. Absolútne ju netreba skrývať ale radšej vymýšľať koncepty, kde je pokojne hlavným hrdinom. Ľudia radi zdieľajú aj úplne zjavnú reklamu, dobrú reklamu.“

Budem s Mišom nesúhlasiť. A nie v tom, či ľudia budú zdieľať aj zjavnú reklamu. Ale v tom, že to nie je jediná cesta. A že tvorcovia novej verzie Planéty opíc, ktorí stoja za tým videom, vedeli presne, čo robia. 

O čo im ide 

Video s opicou je klasickým príkladom transmédie. Tá sa snaží rozšíriť príbeh z jedného média (filmu Planéty opíc) do iného média (Youtube). Vychádza pritom z predpokladu, že ľudí viac zabavíte a dostanete viac na svoju stranu, ak vo všetkých médiach nebudete opakovať to isté, ale vždy prídete s novým uhlom (fiktívny dokument) a jediným styčným bodom bude komplexný svet (opice porazili ľudstvo a ovládli nás). Často sa používa časový posun – film pracuje s postapokalyptickou budúcnosťou, fiktívny dokument zase s našou prítomnosťou.  

Planéta opíc sa mohla spropagovať klasicky – len trailerom (mimochodom, doteraz 4 milióny videní). Tvorcovia by získali pozornosť, ale ich divák v kine by stále mal pocit, že pozerá na sci-fi odtrhnuté od reality a že sa to nikdy reálne nemôže stať. 

Fiktívne dokumenty na Youtube majú práve vytvoriť dojem, že je to veľmi reálne. Možno vám to nespropaguje prvý film, ale ak plánujete oživiť celú filmovú sériu, tak je to rozumná cesta. Navyše sú súčasťou expozície filmu, tvarujú pocit, s ktorým už ako divák idete do kina.

Kontext je viac, ukázal 2012

Aby bolo jasnejšie, o čo týmto fiktívnym dokumentom išlo, treba sa pozrieť na príklad filmu 2012

Jeho tvorcovia pochopili, že pre ich film bude najlepšou reklamou, ak nebudú len ďalším katastrofickým filmom o vymyslenej hrozbe, ale ak sa bude koniec sveta v roku 2012 zdať reálny. A strhne sa okolo toho reálna hystéria. 

Išli na to radikálne a podľa mňa za hranicou etiky.  Všetkú snahu investovali do toho, aby namiesto príbehu filmu spropagovali background filmu – teda, že končí mayský kalendár, čo má byť dôkazom konca sveta. Pre tento účel vytvorili napríklad stránku fiktívneho inštitútu pri NASA, ktorý sa týmto fenoménom  zaoberá a dodá tomu celému na kredibilite (za čo si neskôr vyslúžili od NASA žalobu). 

Aby pohli kontextom (a nielen propagovali svoj kontent), dôsledne zakrývali, že za tým stoja oni. Film sa tváril, že je len reakciou na hystériu, adaptáciou hrozby, nie že ju priamo vyvolal. 

Výsledkom toho bola nebývalá mediálna pozornosť téme, písali o tom snáď všetky média (bulvár o tom, že umrieme, seriózne periodiká tvrdili, že to je celé sprostosť). Na webe zase stámilióny odkazov, keď si googlite „koniec sveta 2012“ – a pribúdajú ďalšie, aj keď už film má 2 roky po premiére.    

A keď si už vytvoríte takéto mediálne prostredie, potom svoj film úspešne spropagujete aj obyčajným trailerom, ktorý by inak zanikol.   

Čo z toho 

Transmédia nie je len buzzword, ale reálna alternatívna cesta na propagáciu.

Funguje hlavne vtedy, ak vašou úlohou nie je spropagovať konkrétnu značku, ale základnú myšlienku (napríklad ako v prípade Planéty opíc, že ľudstvo sa dokáže zničiť samé vlastnými zbraňami).

Principiálne pracuje s tým istým, čo robí už dlhé roky PR alebo napríklad vojenská propaganda. Práve tam je skrývanie autora a log jedným zo základných pracovných nástrojov. 

Reklama tak chvalabohu nie je len o „make my logo bigger“. A tých, čo sa proti hlavnému prúdu vedia zmysluplne postaviť, netreba len kritizovať, ale aspoň troška pochváliť za odvahu. Hlavne – ako v prípade Planéty opíc - keď to robia inovatívne a bez toho, aby prekročili hranice etiky. 

Pozrite si aj ostatné videá z fiktívnej série o tom, ako opice ovládli svet ľudí. Mňa nachytali na opici s mačetou, hneď som googlil, kedy ten dokument má premiéru, lebo si ho chcem pozrieť:

Ted Williams sa stal celoštátnou hviezdou v priebehu troch dní. Pritom jediné, čo spravil pre svoju slávu je to, že stál v hlavnom meste štátu Ohio s kartónovou tabuľkou v ruke

Napísal na ňu „Mám dar od Boha - hlas. Pomôžte mi.“

V decembri ho na križovatke natočil redaktor najväčších miestnych novín Columbus Dispatch. Video mu ale neprišlo extra dôležité a zverejnil ho na webe až potom, čo po Novom roku mali v redakcii útlm. 

Za jediný deň videli Teda a jeho božský hlas milióny ľudí. Na druhý deň už bol hosťom celoštátnych talkshow a dostával ponuky na prácu. Po týždni sa v štýle Pošty pre teba stretol so svojou mamou, natočil reklamu pre Kraft a prijal prácu v káblovej televízii MSNBC. 

Hollywood má na tento typ príbehu nálepku. Od Spidermana po Susan Boyle –underdog story“ je príbeh o lúzrovi, ktorý všetkých prekvapí neobyčajnými schopnosťami. 

A takto vyzerá pôvodné video, ktoré to celé spustilo:  

Prečo to video nefunguje?

Celý príbeh má totiž ešte jedného smutného hrdinu. Je kolektívny a volajú sa Columbus Dispatch. A ich príbeh je tiež typický, aj keď nudnejší – nazvime ho „o darovanom koňovi“.

Keď malo video s Williamsom už viac ako 10 miliónov videní, prestalo sa to páčiť redakcii Dispatchu. Video sa totiž nezačalo šíriť cez ich videoprehrávač, ale na Youtube. Navyše, nedali ho tam redaktori, ale ukradol im ho užívateľ a zavesil na svoj profil. 

Dispatch sa rozhodol brániť svoje autorské práva a požiadal Youtube o zrušenie videa.

Biznis plán? Ťažko

Ak za tým hľadáte nejaký rozumný biznis plán, tak žiadny nie je. Na originálnom videu nevidno reklamu a keď ho od nich chcete, uspokojíte ich zjavne aj jednoduchým „Courtesy: The Columbus Dispatch“ bez akéhokoľvek linku. Failom skončila aj ich ďalšia snaha – napísali do Google, či by nemohli presmerovať návštevníkov (!) na ich originál.  

Redaktor denníka to obhajoval na svojom Twitteri takto: „Je stále dostupné na Dispatch.com. Prečo by mali iný profitovať z niečoho, čo sme my vyprodukovali, vlastníme a máme na to práva? Pracujeme tvrdo…“

Výsledok ich tvrdej práce: 

  • Ich návštevnosť zbiera na Youtube kanál RussiaToday
  • Cez prvé odkazy na Google sa k ich “originálu” nedopátrate ani náhodou
  • Všetky veľké portály, ktoré zverejnili správu, vložili do svojich textov iné video z Youtube a nie z Dispatch.com. 

Ironicky, trest tak nedostal “zlodej”, ale pôvodca obsahu. A zaslúžene.  

Zlodej je váš fanúšik 

Ľudia sú škrečky. Radi zbierajú veci a odkladajú čo najbližšie k sebe. Vo svojej blízkosti chcú mať len veci, ktoré sa im páčia a majú radi. 

Užívateľ, ktorý dal Tedove video na Youtube, ho najskôr musel stiahnuť, uploadnuť a potom nahodiť na reddit.com, kde získalo prvých čitateľov a tí ho šírili ďalej. Spravil virál náhodne? Áno. Spravil to nezištne? Nie. To mu ale neberie zásluhy. Vlastne, pre Teda urobil viac ako Columbus Dispatch. 

Ak by všetci poctivo dodržiavali vlastnícke práva a video by zostalo len na Dispatch.com - koľko ľudí by ho videlo? Stačilo by to Tedovi na to, aby dostal prácu? 

Zlodej na internete je to isté, čo váš fanúšik. A vy ho potrebujete viac ako on vás. 

Pros a dostaneš

V divokých zákutiach internetu je obsahu požehnane. Každú minútu sa na Youtube uploadne 35 hodín videa. 99,999% je odpadu, ale pri tomto množstve je aj promile dosť veľká konkurencia. 

Tisíce videní pre vaše video dokážete zabezpečiť aj sami. Dá sa to aj úplne zadarmo.

Ak chcete ale desaťtisíce (a väčšie čísla) - a rozpočet stále máte nulový - potrebujete zlodejov, ktorí to spravia za vás. Veľmi veľa zlodejov, čím viac, tým lepšie.  

Netreba ich pritom ani veľmi podporovať, často len stačí, že sa hneď nebudete odvolávať na svoje práva a necháte tomu voľný priebeh. Napríklad tým, že svojmu zlodejovi napíšete:  som rád, že sa ti náš výtvor páči, akurát prosím pridaj tam link na náš pôvodný článok / miesto, kde sa dá kúpiť album / viac informácii o našej firme. 

Z mojej skúsenosti: všetci link pridajú a ešte nadšene odpíšu. 

Vlastne, nemôžete ani inak - ak budete proti “zlodejom” bojovať, jediný, kto na tom stratí, ste vy. 

(Pozrite sa na pätičku tohto blogu. Patrím k tým zúfalcom, čo boli radi, keby od nich ktosi kradol)